Všetkých nás zaujíma história, všetci by sme chceli vedieť „odkiaľ sme prišli“, aby sme pochopili, „kam kráčame“. V tejto súvislosti je pre všetkých z nás určite prekvapením, že nájsť odpovede na tieto otázky nám môžu pomôcť nielen historici a archeológovia, ale aj lesníci!
Národné lesnícke centrum usporiadalo 27. mája 2019 neformálne stretnutie, v rámci ktorého pracovníci Národného lesníckeho centra – Ústavu lesných zdrojov a informatiky v spolupráci s kolegami z Archeologického ústavu SAV i ďalšími odborníkmi informovali zástupcov médií o tom, ako lesníci pomáhajú zachraňovať históriu, o tom, ako archeológovia využívajú moderné technológie a o tom, ako ich multidisciplinárna spolupráca prispieva k zachovaniu historického dedičstva pre ďalšie generácie.
Pri tejto príležitosti bola predstavená technológia leteckého laserového skenovania, označovaná aj ako LIDAR, ktorá kombinuje veľmi presné meranie laserovým lúčom a presné určovanie polohy pomocou navigačných systémov s prístrojom určujúcim presnú polohu a rýchlosť lietadla. Samotný princíp je však veľmi jednoduchý a spočíva vo výpočte vzdialenosti na základe diaľkového merania doby šírenia laserového lúča odrazeného od snímaného objektu a umožňuje ich lokalizovať s presnosťou 10-15 cm. LIDAR je možné použiť pre meranie vzdialenosti, veľmi presné mapovanie terénu pre veľké a často ťažko prístupné plochy, meranie vlastností atmosférických javov a podobne. Výsledkom snímania je mračno bodov, z ktorého sa po spracovaní môže vytvoriť digitálny model povrchu Zeme, či 3D modely budov a iných objektov. Využiteľnosť technológie je obrovská – v lesníctve najmä v oblasti mapovania lesov, lesných ciest a potokov, pri inventarizácie lesov za účelom odvodenia objemu dreva, stanovenie objemu celkovej biomasy i uhlíkovú bilanciu. Rovnako ju aktívne majú možnosť využívať aj turisti, cyklisti, orientační bežci, jaskyniari. A ako s touto technológiou súvisí história a archeológia?
Pomocou štúdia výstupov z LIDAR-ového skenovania dokázali pracovníci Archeologického ústavu SAV na čele s jeho riaditeľom Matejom Ruttkayom a pod vedením Jána Beljaka identifikovať v krajine pozostatky ľudskej činnosti, ktoré sa zachovali predovšetkým v lesnom prostredí. Vďaka analýze LIDAR snímok objavili nové archeologické lokality, ktoré boli následne overené priamo v teréne. Tento postup ušetril veľmi veľa času, keďže už bolo zrejmé, kam je potrebné ísť. Medzi novoobjavené lokality patria hradiská z doby bronzovej i včasného stredoveku, ale aj líniové valy. Konkrétne bolo možné doplniť priebeh tzv. Spečeného valu v Honte, ktorý sa v úseku medzi Bátovcami a Žemberovcami nedal predtým identifikovať. Rekonštruovala sa tiež sieť historických ciest v okolí Pustého hradu vo Zvolene a našli sa aj doklady ťažby kameňa či výroby dreveného uhlia z obdobia stredoveku a novoveku. Profesionalitu Národného lesníckeho centra ocenil aj riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Marcel Pecník, podľa ktorého letecké snímky miest, obcí a okolitej krajiny predstavujú atraktívny obrazový materiál pre čitateľov publikácií o ich histórii. Tieto snímky dnes využívajú pri svojej vedeckej práci aj krajinní ekológovia z Technickej univerzity vo Zvolene. Ako uviedol generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Halvoň, ide o širokospektrálne využiteľnú technológiu budúcnosti, ktorá sa bude pre svoju autentickosť, presnosť a precíznosť do budúcna ďalej rozvíjať.