Zvolen, 27. 04. 2010
Konferenciu zorganizovalo Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen pod záštitou sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MP SR, Technickej univerzity vo Zvolene – Katedry ochrany lesa a poľovníctva, sekcie integrovanej ochrany lesa odboru lesníctva sapv a Slovenskej lesníckej spoločnosti zsvts.
Je dobrým zvykom vedecké poznatky získavané z výskumov realizovaných na národnej úrovni ale aj vo svete prezentovať odborným pracovníkom štátnych a neštátnych vlastníkov lesov na Slovensku na každoročných medzinárodných odborných konferenciách „Aktuálne problémy v ochrane lesa“. Na poslednom 19. ročníku sa zúčastnilo 155 účastníkov. Na úvod s príhovorom vystúpil Vladimír Chovan, minister pôdohospodárstva SR a následne odznelo 23 odborných a vedeckých referátov (http://www.los.sk/apol.html). So zásadným referátom vystúpil Július Novotný, splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre ochranu smrečín a smrekových biotopov.
Z referátov vyplynulo, že ochrana lesa na Slovensku prežíva najväčšiu krízu od čias, keď sa začali zaznamenávať informácie o výskyte škodlivých činiteľov na našom území. Zdravotný stav našich lesov, predovšetkým smrekových, je vážne narušený. Šírenie lykožrútovej kalamity sa nezastavilo, ale pokračovalo aj v roku 2009 a nezastaví sa ani v roku 2010.
Existuje niekoľko príčin tohto stavu. Jednou z nich je fakt, že vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu sa zhoršujú existenčné podmienky dreviny smrek v našich lesoch,. Mimoriadne teplé obdobie v rokoch 2002 – 2003 a vetrová kalamita v roku 2004 vytvorili ideálne podmienky pre vývoj lykožrúta. Slovenská odborná lesnícka verejnosť sa zhodla aj na tom, že ďalšou príčinou mimoriadne zlého zdravotného stavu lesov na Slovensku je obmedzovanie a bránenie lesníkom realizovať obranné opatrenia v lesoch, ktoré nastalo po roku 2002 – po prijatí zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Lesníkom nebolo umožnené, aby profesionálne reagovali na situáciu a redukovali lykožrúta na miestach, kde to bolo potrebné.
Prechod k tzv. pasívnemu spôsobu ochrany (namiesto aktívneho) presadzovanému časťou mimovládnych organizácií a štátnou ochranou prírody a taktiež podporovaného vyššie uvedeným zákonom sa mimoriadne nepriaznivo odzrkadľuje na zdravotnom stave našich lesov.
Náprava stavu je možná len komplexným riešením problému. Udeľovanie výnimiek na spracovanie kalamity Ministerstvom životného prostredia SR a krajskými úradmi ŽP s 2 – 5 ročným meškaním situáciu skôr komplikuje ako rieši. Ich udeľovanie dnes, šesť rokov po kalamite, považujeme za oneskorené.
Dlhodobejším opatrením je príprava nového zákona o ochrane prírody a krajiny. V ňom treba v plnej miere zabezpečiť právo vlastníka a obhospodarovateľa lesa na realizáciu ochranných a obranných opatrení v lese bez povinnosti žiadať (s výnimkou piateho stupňa ochrany) orgány štátnej správy životného prostredia o súhlas na odborné riešenie kalamitnej situácie.