NLC považuje za dôležité vyjadriť sa k článku OZ Vlk a degradácii lesov v dôsledku energetického využívania lesnej biomasy.
V článku OZ Vlk odôvodňuje degradáciu slovenských lesov nasledovne:
- Na energetické účely sa využíva aj tzv. hrubé drevo, ktoré by mohlo byť využité na iné účely.
- Využitím drevnej biomasy z lesov na energetické využitie sa znižuje bilancia pôdnych živín v lesných pôdach.
- Dotácia výroby lesných štiepok na energetické využitie zhoršuje stav lesov.
- Dochádza k úbytku lesov na Slovensku (údajná rozloha 760 km2).
- Energetické využívanie lesnej biomasy zhoršuje schopnosť viazania uhlíka v lesných ekosystémoch.
V spoločnosti kde ceny tovarov, v tomto prípade dreva, sú určované dopytom a ponukou producentov (štátni a neštátni vlastníci a obhospodarovatelia lesov), je snaha o čo najlepšie speňaženie svojej produkcie. Dôležité je maximalizovať rozdiel medzi cenou tovaru (dreva) a výrobnými nákladmi. Pokiaľ producent nedokáže drevo predať na domácom a medzinárodnom trhu za priaznivejšiu cenu, prichádza na rad jeho energetické využitie. Napríklad slovenské podniky celulózo-papierenského priemyslu dokážu nakupovať vlákninové drevo v zahraničí lacnejšie ako na domácom trhu.
Slovensko má podľa dostupných údajov najväčšie zásoby tzv. mŕtveho dreva v prepočte na 1 hektár (cca 37 m3) v Európe, pričom doporučená hodnota je 10 m3. Podľa výsledkov Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR, vykonanej v rokoch 2015 a 2016, má 85% lesných pôd priaznivú bilanciu pôdnych živín.
Výroba lesných palivových štiepok na Slovensku nebola nikdy dotovaná. Ide o závažnú dezinformáciu. Do roku 2019 bola dotovaná len výroba elektriny z drevnej biomasy, vrátane lesnej biomasy, ktorej rozsah je na Slovensku zanedbateľný (Bardejov, Topoľčany, Žarnovica). Podľa novely zákona o OZE z roku 2019 sa však už nedotuje výroba elektriny z lesnej biomasy. Takmer celá produkcia lesných palivových štiepok sa využíva na výrobu tepla a ich výroba dotovaná nebola a nie je.
Čo sa týka údajného úbytku lesov, rozloha lesných pozemkov využiteľných na produkciu dreva sa zvýšila podľa údajov v správe o stave lesného hospodárstva (Zelená správa) od roku 2010 o 16,5 tis. ha, lesnatosť územia (len na lesných pozemkoch) sa zvýšila zo 41 na 41,3%, zásoba dreva hrubšieho ako 7 cm sa zvýšila zo 461,9 na 484,5 mil.m3. Zásoba uhlíka na lesných pozemkoch sa zvýšila zo 492,15 na 507,73 mil. ton. Celková lesnatosť Slovenska (lesné pozemky a neobhospodarované poľnohospodárske pozemky porastené lesnými drevinami) dosiahla hodnotu 51,1 ±0,9% (2 212 tis. ha). Zásoba dreva hrubšieho ako 7 cm na nelesných pozemkoch vzrástla za obdobie rokov 2006 – 2016 z 36 na 46 mil.m3.
V súčasnosti a najmä v budúcnosti je veľmi dôležité riešiť problém znižovania spotreby fosílnych palív (vrátane zemného plynu) a extrémne veľký význam má zvýšenie energetickej sebestačnosti Slovenska. Pri otázke znižovania emisií skleníkových plynov si je potrebné uvedomiť, že žijeme na jednej planéte. Nie je dôležité či sa zemný plyn ťaží na Sibíri, Aljaške, alebo v Nórsku . Vždy ide o uvoľňovanie skleníkových plynov spod zemského povrchu, ktoré postihuje všetky štáty vrátane Slovenska.
Rozklad nadmerných zásob mŕtveho dreva produkuje najmä metán (CH4), ktorý je nebezpečný ako CO2. Ak má Slovensko vážny záujem o znižovanie emisií skleníkových plynov, priblíženie sa k uhlíkovej neutralite a tiež zvýšenie energetickej sebestačnosti, je potrebné efektívne zvýšiť využitie lesnej drevnej palivovej biomasy približujúc sa k úrovni využiteľného potenciálu. Ten je v súčasnosti využitý len na necelých 50%.