Rámcové plánovanie sa zaoberá vytváraním rámcových pokynov pre obhospodarovanie lesov, ktoré smerujú k postupnému dosiahnutiu ich cieľového stavu. Snahou je pritom čo najlepšie zohľadniť a skĺbiť aspekty ekologické, ekonomické a funkčné. Vychádza z uplatňovania zásad komplexného posudzovania lesa ako lesného ekosystému, uplatňovania oblastného územného princípu, prierezových väzieb na ekologickú stabilitu a princípov ekologizácie v plánovaní. Aby sa splnil hlavný cieľ rámcového plánovania, konkrétny model hospodárenia musí navrhovať opatrenia vychádzajúce zo súčasného stavu porastov a zároveň umožňuje dosiahnuť stav, ktorý bude v súlade s ekologickými podmienkami daného stanovišťa a s požadovanými funkciami daného lesného porastu.
Modely hospodárenia obsahujú:
a) Základné rozhodnutia, ktorými sú hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu
b) Ciele hospodárenia, ktorými sú cieľové drevinové zloženie (návrh zastúpenia stanovištne vhodných lesných drevín, ku ktorému smeruje zakladanie nových lesných porastov aj ich nasledujúca výchova) a cieľová štruktúra porastov. Tieto sú odvodené zo štandardnej cieľovej produkcie (piliarske výrezy, cenné sortimenty, resp. maximálny objem produkcie). Cieľové plnenie funkcií lesa je odvodené z požiadaviek základných certifikačných schém (PEFC, FSC) a z princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, k plneniu ktorých sa Slovenská republika zaviazala ratifikáciou rezolúcií Medzinárodných konferencií o ochrane lesov v Európe.
c) Zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, ochrany lesa, zakladania porastov, rozčleňovania, spevňovania, rekonštrukcie lesa a zásady hospodárenia vyplývajúce z funkčných požiadaviek.
Ukážka modelov hospodárenia