Efektívnosť obhospodarovania lesnej pôdy ovplyvňuje mnoho faktorov. Jedným z nich je aj podiel dodávateľských služieb na zabezpečovaní pestovnej a ťažbovej činnosti, resp. rozhodnutie či outsourcovať alebo neoutsourcovať svoje činností. Tak ako v iných odvetviach, aj v LH sa vytvorila podnikateľská sféra poskytujúca služby lesným podnikom. V súčasnosti viac ako 95 % výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti sa zabezpečuje dodávateľský a podnikateľský sektor dosahuje tržby zhruba vo výške 221 mil. eur. Podniky od outsourcingu očakávajú predovšetkým zníženie nákladov, avšak úspory nákladov nemusia vždy splniť očakávania. Pokiaľ však nebude outsourcingový vzťah fungovať tak ako by mal, môže naopak dôjsť k zvýšeniu nákladov, najmä v oblasti transakčných nákladov. Trh s lesníckymi službami je úzko spätý so špecifikami LH, ktoré sú dané vnútornými podmienkami hospodárenia a vonkajšími obmedzeniami, resp. špecifikami vplývajúcimi na realizáciu služieb. Podnikateľský sektor nie je podchytený v rezortnej štatistike LH a nie sú k dispozícií žiadne finančné a ekonomické údaje o ňom, v dôsledku čoho je väčšina ukazovateľov LH značne podhodnotená. V rámci projektu sa budú identifikovať hlavné faktory fungovania trhu s lesníckymi službami, analyzovať finančná a sociálno-ekonomická situácia dodávateľského sektora, hodnotiť efektívnosť outsourcingu lesníckych služieb a na základe výsledkov jednotlivých analýz sa navrhnú opatrenia lesníckej politiky na zlepšenie trhu s lesníckymi službami.
Ciele projektu
Hlavným cieľom projektu je výskum efektívnosti outsourcingu lesníckych služieb. Čiastkové ciele sú:
Cieľ 1: Identifikovať hlavné faktory fungovania trhu s lesníckymi službami
Cieľ 2: Analyzovať nákladovosť výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti
Cieľ 3: Analyzovať finančnú a sociálno-ekonomickú situáciu dodávateľského sektora
Cieľ 4: Analyzovať vplyv transakčných nákladov na efektívnosť dodávateľských služieb
Cieľ 5: Navrhnúť opatrenia lesníckej politiky na zlepšenie trhu s lesníckymi službami
Harmonogram riešenia projektu
E 01: Identifikácia hlavných faktorov a podmienok fungovania trhu s lesníckymi službami
E 02: Finančná a sociálno-ekonomická situácia dodávateľského sektora
E 03: Efektívnosť outsourcingu lesníckych služieb
E 04: Návrh opatrení a nástrojov lesníckej politiky na zlepšenie trhu s lesníckymi službami
E 01: Identifikácia hlavných faktorov a podmienok fungovania trhu s lesníckymi službami
Trh s lesníckymi službami ovplyvňujú najmä špecifiká lesnej výroby – sezónnosť pestovných prác, náhodné ťažby, klimatické pomery, možnosti použitia technológií a pod. Vonkajšie špecifiká sú vyvodené od regulatívnych alebo podporných opatrení štátu, koncepcie lesníckej politiky, podnikateľského prostredia, ale i celospoločensky akceptovaných princípov. a opatrenia verejnej politiky vo vzťahu k lesom. Uvedené podmienky trhu vplývajú na vzťahy a vzájomné postavenie medzi poskytovateľmi a objednávateľmi lesníckych služieb.
Hlavnými postupmi v prvej etape výskumného projektu bude kvalitatívna a kvantitatívna analýza dokumentov a publikovaných prác o podnikateľskom sektore v lesnom hospodárstve. Spracujú sa súčasné poznatky o podmienkach fungovania trhu s lesníckymi službami doma a v zahraničí. Takisto sa bude realizovať dotazníkový prieskum, kde sa doplnia tieto poznatky. Pre získanie kvalitatívnych údajov bude použitá metóda štruktúrovaného interview, resp. štandardizovaného rozhovoru so zástupcami štátnych a neštátnych subjektov lesného hospodárstva.
E 02: Finančná a sociálno-ekonomická situácia dodávateľského sektora
V rámci tejto etapy sa zozbierajú potrebné údaje o finančnej a sociálno-ekonomickej situácií podnikateľského sektora v lesnom hospodárstve. Spracuje sa databáza subjektov, ktoré poskytujú služby v lesnom hospodárstve na základe údajov z obchodného registra. Následne sa spracuje metodika zberu údajov a vyberú vhodné finančné a ekonomické ukazovatele. Vlastný zber údajov bude prebiehať prostredníctvom osobného interview. V prvom roku riešenia projektu sa budú zbierať údaje za obdobie posledných 3 rokov a v nasledujúcich rokoch údaje za aktuálny finančný rok. Získané údaje sa spracujú matematicko-štatistickými metódami. Zber finančných a ekonomických údajov sa vykoná na reprezentatívnej vzorke subjektov, ktorá bude vytvorená na základe stratifikovaného výberu. Rozsah výberovej vzorky sa bude opierať o aplikáciu štatistických postupov, aby výsledky boli preukazné a výberová chyba nepresahovala určitú vopred stanovenú úroveň. Pre vytvorenie výberovej vzorky sa využije stratifikovaný (oblastný) výber. Pri stratifikovanom výbere sa základný súbor rozčlení na základe rozlišovacích (triediacich) znakov na menšie časti tzv. strata (oblasti), ktoré sa vyznačujú menšou variabilitou skúmaného znaku v porovnaní so základným súborom.
E 03: Efektívnosť outsourcingu lesníckych služieb
Základné rozhodnutie firmy pri voľbe spôsobu zabezpečovania služieb je medzi internalizáciou a externalizáciou poskytovania služieb. Teda, či je výhodnejšie poskytovať danú službu v rámci svojej priamej pôsobnosti, alebo prenechať poskytovanie služby za určitú odplatu iným subjektom. Podľa neoklasickej ekonomickej teórie sú dôležitým parametrom rozhodovania o spôsobe zabezpečovania služieb výrobné náklady a výrobná efektívnosť. Dôvodom, prečo sa používa kontrahovanie externým subjektom, je úspora výrobných nákladov a dosiahnutie vyššej efektívnosti. Prvotným cieľom outsourcingu je zvýšiť efektívnosť zavedením konkurenčného prostredia pre poskytovanie služieb. Na overenie týchto tvrdení bude slúžiť táto etapa. Pri praktickom hodnotení efektívnosti outsourcingu lesníckych služieb sa využije jedna z najčastejšie používaných metód Cost Benefit analýza a jej jednotlivé ukazovatele a alternatívne sa bude hodnotiť efektívnosť outsourcingu prostredníctvom neparametrických metód hodnotenia efektívnosti a konkrétne Data Envelopment Analysis (DEA). Táto metóda je založená na lineárnom programovaní, čo umožňuje súčasne posúdiť viacero vstupov a výstupov za účelom stanovenia relatívnej efektívnosti pre každú hodnotenú jednotku. Tento prístup bol vyvinutý Charnesom a kol. (1978) nazývaný Charnes-Cooper-Rhodes (CCR) model. CCR- model hodnotí efektívnosť na základe Paretovho konceptu za predpokladu konštantných výnosov z rozsahu. Neskôr Banker a kol. (1984) vyvinuli tzv. Banker-Charnes-Cooper (BCC) model, ktorý hodnotí efektívnosť za predpokladu variabilných výnosov z rozsahu. Použitie obidvoch modelov umožňuje stanovenie efektívnosti z rozsahu, ktorá sa stanoví ako pomer efektívnosti podľa CCR- modelu ku efektívnosti podľa BCC- modelu. Výsledkom hodnotenia je efektívnosť, ktorá sa rovná jednej pre efektívne produkčné jednotky a menej ako jedna pre neefektívne produkčné jednotky (Azizi et al., 2007). Hodnotenie efektívnosti sa bude realizovať prostredníctvom programu EMS. Tento software umožňuje stanoviť efektívnosť inputovo, outputovo a neorientovaných modelov DEA za predpokladu konštantných a variabilných výnosov z rozsahu (Scheel, 2000).
Testovanie rozdielov v efektívnosti produkčných jednotiek rozdelených do skupín podľa rôznych charakteristík sa bude realizovať štatistickými testami (konkrétny test sa zvolí podľa typu premenných a veľkosti výberovej vzorky). Definuje sa nulová hypotéza (rozdiely v efektívnosti nie sú štatisticky významné) a alternatívna hypotéza (existujú signifikantné rozdiely v efektívnosti porovnávaných vzoriek) na hladine významnosti α = 0,05. Ak bude p hodnota nižšia ako zvolená hladina významnosti zamietne sa nulová hypotéza a prijme sa alternatívna hypotéza. Štatistické testovanie sa bude realizovať prostredníctvom programu Statistika CZ, verzia 10.
E 04: Návrh opatrení a nástrojov lesníckej politiky na zlepšenie trhu s lesníckymi službami
Zmena vlastníckych vzťahov v SR v procese transformácie hospodárstva mala zásadný vplyv na formovanie trhu s lesníckymi službami a rozvoj inovačných aktivít firiem podnikajúcich v oblasti lesného hospodárstva. Inštitucionálne zmeny a usporiadania vlastníckych práv a s tým súvisiaca alokácia zdrojov sa vo všeobecnosti prejavovali v podpore súkromnej formy vlastníctva. V súčasnosti, aj v dôsledku prechodu lesných podnikov na dodávateľský spôsob zabezpečovania pestovných a ťažbových prác sa vytvorila silná podnikateľská sféra v lesnom hospodárstve, ktorá zamestnáva približne 12 tis. osôb. Poskytovatelia lesníckych služieb často pôsobia vo vidieckych oblastiach, čo zdôrazňuje ich význam pre ekonomiku vidieckych oblastí. Rozvoj podnikateľského sektora prináša aj potrebu naformulovať opatrenia a nástroje lesníckej politiky špecifický zamerané na potreby tohto sektora. Z týchto dôvodov sa táto etapa zameria na sumarizáciu získaných poznatkov a výsledkov jednotlivých analýz a na základe nich sa navrhnú opatrenia a nástroje lesníckej politiky za účelom zlepšenia trhu s lesníckymi službami. Tieto nástroje bude možné využiť aj v rámci aktivít zameraných na rozvoj vidieka, ochranu životného prostredia a v rámci monitorovania a hodnotenia efektívnosti využívania podpory poskytovanej z verejných zdrojov. V rámci aktivity sa takisto nadefinujú základné ekonomické predpoklady fungovania trhu s lesníckymi službami v aktuálnych podmienkach lesného hospodárstva na Slovensku.
Za najvhodnejšiu techniku zberu dát pre účely výskumu na úrovni reprezentantov štátnych a neštátnych lesných podnikov (objednávateľov služieb) možno považovať riadené štruktúrované interview. Štruktúra interview je navrhnutá tak, aby sa umožnilo analyzovať všetky hlavné faktory, ktoré kvantitatívne a kvalitatívne ovplyvňujú dopyt po lesníckych službách a je rozdelená do nasledujúcich častí:
1. charakteristika vlastníka, resp. obhospodarovateľa lesa,
2. legislatívne obmedzenia ovplyvňujúce dopyt po lesníckych službách,
3. transakčné náklady súvisiace s kontraktmi,
4. sociálne požiadavky na poskytované služby a
5. environmentálne požiadavky na poskytované služby.
Na základe pilotného zberu údajov formou interview u objednávateľov služieb v roku 2017 možno zhrnúť tieto poznatky:
• bola vybraná náhodná vzorka 15 objednávateľov služieb v kategórii obecných a štátnych lesov (spoločnosti s ručením obmedzeným, štátne podniky, príspevková organizácia)
• rozloha obhospodarovaného lesného majetku respondentov sa pohybovala od 850 ha do 888 tis ha
• priemerný ročný obrat respondentov sa pohyboval od 140 tis. EUR do 215 mil. EUR
• rozsah výkonov realizovaných dodávateľským spôsobom sa u respondentov pohyboval v prípade pestovnej činnosti od 50 % do 100 % a v prípade ťažbovej činnosti od 75 % do 100 %
• okrem právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva a ochrany prírody ovplyvňujú dopyt po lesníckych službách podľa respondentov hlavne právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania
• respondenti prakticky vo všetkých prípadoch považujú súčasnú pracovnoprávnu legislatívu za takú, ktorá nepodporuje zamestnávanie vlastných pracovníkov
• výrazným problémom na trhu s lesníckymi službami je podľa respondentov absencia odborne vzdelaných pracovníkov, neatraktívnosť práce v lesníctve a často aj nízka kvalita vykonaných prác súvisiaca s ich nízkym ohodnotením, ktoré vyplýva z minimalizácie nákladov na realizáciu jednotlivých výkonov z titulu nutnosti využívania kritéria „najnižšej ceny“ v procese verejného obstarávania.
Ako vhodná technika zberu finančných a ekonomických údajov pre účely výskumu na úrovni dodávateľov služieb v lesnom hospodárstve v kategórii SZČO sa zvolil dotazníkový prieskum doplnený v prípade potreby vo vzťahu k vybraným údajom o štruktúrované interview. Zber údajov za dodávateľov služieb v lesnom hospodárstve možno rozdeliť do nasledujúcich častí:
1. základná charakteristika živnostníkov,
2. finančná situácia živnostníkov,
3. sociálno-ekonomická situácia živnostníkov,
4. diverzifikácia príjmov živnostníkov a
5. hlavné problémy živnostníkov v oblasti poskytovania lesníckych služieb.
Na základe realizácie pilotného zberu údajov za dodávateľov služieb (SZČO) možno zhrnúť tieto poznatky:
• bola vybraná náhodná vzorka 25 dodávateľov služieb – živnostníkov
• všetci oslovení respondenti pôsobia v sektore dodávateľov služieb v lesnom hospodárstve 10 a viac rokov (max. 22 rokov)
• viacerí respondenti fungujú ako subdodávatelia služieb, len v obmedzenej miere sami využívajú subdodávateľov
• z hľadiska diverzifikácie príjmov tvorí príjem respondentov za poskytovanie lesníckych služieb vo všetkých prípadoch viac ako 90 % (vo väčšine prípadov skoro 100 %)
• za hlavný problém na trhu s lesníckymi službami považujú respondenti nízku cenu práce a uprednostňovanie dodávateľov podľa cenovej ponuky bez ohľadu na kvalitu realizovaných výkonov
• v blízkej budúcnosti sa podľa respondentov ako problematický javí nedostatok kvalifikovaných dodávateľov služieb a potenciálna neochota pracovníkov pôsobiť v tomto sektore podnikania.
Cieľom odbornej konferencie bolo prerokovať v kruhoch širokej lesníckej verejnosti aktuálnu situáciu a ekonomické problémy LH a lesníctva SR. Osobitná pozornosť sa zamerala na problematiku riešenú v rámci APVV projektu OUTSOURC – socioekonomickú situáciu dodávateľov lesníckych služieb a efektívnosť outsourcingu v lesnom hospodárstve a projektu GreenWOOD zameraného na hodnotenie materiálových tokov vrátane kvantifikácie viazania CO2 na všetkých úrovniach spracovania drevnej suroviny. Úspešnosť výkonu opatrení verejnej politiky sa môže zlepšiť na základe vypracovania implementačných štúdií. Takéto sa pripravujú aj v rámci riešenia projektu APVV IMPEVALES. Tohtoročný workshop riešiteľov projektu s adresátmi poradenstva, OLH a štátnou správou bol zameraný na vybrané problémy poradenstva OLH zistené dotazníkovým prieskumom.
Program odbornej konferencie (v pdf)
Cieľom seminára bolo prerokovať v kruhoch širokej lesníckej verejnosti aktuálnu situáciu a ekonomické problémy LH a lesníctva SR. Osobitná pozornosť sa zamerala na problematiku riešenú v rámci APVV projektu OUTSOURC – socioekonomickú situáciu dodávateľov lesníckych služieb a efektívnosť outsourcingu v lesnom hospodárstve a projektu GreenWOOD zameraného na hodnotenie materiálových tokov vrátane kvantifikácie viazania CO2 na všetkých úrovniach spracovania drevnej suroviny.
Program odborného seminára (v pdf)
Ing. Miroslav Kovalčík, PhD. – zodpovedný riešiteľ projektu
Ing. Martin Moravčík, CSc. – spoluriešiteľ projektu
Mgr. Katarína Sujová, PhD. – spoluriešiteľka projektu
Ing. Anna Miková – spoluriešiteľka projektu
Ing. Maroš Sedliak, PhD. – spoluriešiteľ projektu
